Už roky chodím s rodinou na luxusné letecké dovolenky do rôznych končín sveta. Stále častej sa ale pristihnem pri myšlienke, že najkrajšie boli tie obyčajné dovolenky s vakom na chrbte, pár drobnými vo vreckách a s hlavou plnou ideálov.
Prechodili sme takto celé
Slovensko
Čechy
Maďarsko
Rumunsko
Bulharsko
Ako študenti vysokej školy sme mali tri mesiace letných prázdnin a patril nám svet.
Vystačili sme si veru s málom. Podstatná bola dobrá partia rovnako zmýšľajúcich ľudí, dobrá obuv, „ešus“, gitara , spací vak a v tom lepšom prípade aj stan. Nemusel byť veru ani ten- stačil kus nepremokavej vojenskej celty , malá sekerka a prístrešok bol hotový hneď.
Konzervy boli súčasťou našej výbavy. Pri riekach a potokoch nám veľakrát stačila naša zručnosť. Holými rukami sme sa naučili spod kameňov bystrín vytiahnuť pstruhov. Aká to len bola hostina ! Chuť takto ulovenej ryby cítim v ústach aj dnes. Nič sa jej veru nevyrovná ! Kam sa hrabe „ suši“?
Inokedy sme pomáhali cez deň babkám, dedkom na poli a dostali sme zemiaky niekedy aj hotové jedlo.
Pár krát dokonca sliepku či zajaca.
Viete ako sa očistí sliepka? Viete ako sa zbaví zajac kože? To všetko sme sa veru aj naučili.
Raz sme mali snahu natrieť sliepku blatom aj s perím. Ktosi počul, že sa to dá aj takto. Nachystali sme pahrebu ,do nej strčili hlinou nanesenú sliepku a piekli. Pomerne dlho. Potom hlina praskla a spolu so sebou zobrala aj perie sliepky. Mäso však nebolo celkom mäkké- ale nám to nevadilo.
V pahrebe sme upiekli zemiaky a to Vám poviem- bola to dobrota. Čierne ústa od pahreby, pesnička na perách a dobrá nálada boli našou súčasťou..
Občas koketujem s myšlienkou, že tento druh dovolenky zopakujem. Vždy ale zvíťazí žiaľ pohodlie, myšlienka na bolesť v krížoch, strach z nachladenia a tak sedím ležím na lehátku pri mori a iba snívam o tom, ako mi bolo voľakedy veru dobre.