Čítanie
Literatúra nás učí čítať a písať, pomáha rozvíjať jazyk a dáva nám možnosťi rozšíriť si svoje obzory. Stále viac ľudí, však prestáva čítať. Poslednú knihu videli naposledy na škole alebo v horšom prípade, keď im rodičia čítali na dobrú noc. Existujú rôzne štúdiá, ktoré sa zaoberajú týmto čitateľským úpadkom, no ešte viacej ľudí vám proste povie, že ich to nebaví. Prečo k tomu dochádza?
Klasické knihy
Ako prvé by ste sa zrejme pozreli na klasické, tlačené knihy. Nie každý ocení kvalitný papier a voľnosť pri listovaní stránkami či bohaté a profesionálne ilustrácie. Túžba po možnosti navštíviť vzdialené miesta alebo prežiť deň v minulosti prostredníctvom knihy sa u niektorých nedá odbiť. Pre takých ľudí je však účinnou alternatívou elektronická kniha – e-book. Moderné riešenie aspoň čiastočne udržiava súčasných ľudí v kontakte s kultúrnou knižnicou. Problém s odporom k čítaniu, ale nedokázalo vyriešiť.
Školstvo
Koreňom celého problému je práve školstvo. Literatúra je, ako každý druh umenia, vecou, do ktorej nemožno nikoho nútiť. Ak sa budú deti vychovávať v zmysle „Musíš to prečítať, inak máš za 5!“, vytvorí sa v nich obyčajný odpor k čítaniu, ktorý je veľmi komplikované prekonať. Celkový prístup by sa mal zmeniť a osnovy určujúce povinnú a odporúčanú literatúru viac prispôsobiť vekovým skupinám žiakov. Vzhľadom na posun doby, by bolo rovnako vhodné prehodnotiť samotné diela a pomer domácej a svetovej literatúry. Poézia či próza majú človeka, v každom veku, osloviť a zaujať, nie znechutiť a deprimovať. Ako toho skúsiť dosiahnuť?
Motivácia
Postoj dieťaťa ku knihe sa rodí momentom, kedy mu začínate čítať rozprávky. Už tu nastáva problém, nakoľko kniha súperí s televíziou. Je potrebné nájsť rovnováhu a v obidvoch prípadoch vyberať veci, ktoré nemajú negatívny vplyv na psychiku dieťaťa (nezmyselné príbehy, nevhodné programy a obrázky, veci bez minimálnej náučnej hodnoty). Neskôr sami veďte dieťa k pozitívnemu vzťahu k čítaniu. Existuje množstvo žánrov a každý ak tomu dá šancu, nejaký si vyberie. Ide len o to viesť k tomu od mala. Školy by v tomto ohľade mali tiež prispievať k motivácii. Učiť deti kráse literatúry a nie čistej teórii alebo čítaní za trest, pôsobí to negatívne a môže viesť k mylným záverom, že dieťa má napríklad poruchu sústredenia alebo nevie čítať.