A pritom ich chce mať každý. Aj keď ich už je na svete dostatok a priam prebytok, stále sa kupujú nové a nové elektronické prístroje, nástroje a neviem čo ešte všetko. Dovolím si tvrdiť, že každý človek na svete od nejakej druhej – tretej triedy má svoj telefón. S príchodom na druhý stupeň začínajú deti vlastniť aj tablety. Ako idú na strednú školu tak dostanú notebooky. A to nerátam ešte inú elektroniku, ktorú majú doma a v školách.
Treba ju každé dva roky obnovovať, pretože väčšinou sa po skončení doby záruky pokazí. Niekedy aj skôr, treba ju reklamovať a čakať na opravenie. Je to neskutočné, ale napriek tomu ju ľudia chcú a neodradí ich ani toto. Neodradí ich ani to, že práve vtedy, keď ju človek najviac potrebuje, tak práve vtedy sa pokazí. Áno, určite sa to stalo aj vám.
Moja osobná skúsenosť:
Som študentkou na vysokej škole. Notebook používam na prednáškach a píšem si doňho poznámky, pretože je to rýchlejšie ako písať ručne. Ovládam prstoklad a práve na toto je perfektný. Tento semester sme mali predmet, na ktorého skúšku sme si mohli priniesť svoj vlastný notebook a skúšku vyrátať v exceli. Ručne by to bolo veľmi zdĺhavé a profesorovi išlo hlavne o to, aby sme vedeli, čo robíme a nie o správnosť výpočtov. V utorok som mala mať skúšku a cez víkend sa mi stalo to, že keď som notebook odpojila z nabíjačky, vypol sa. Nahnevaná som bola riadne, skúšala som oživiť baterku podľa návodov na internete, ale nič nepomohlo.
Tak som sa vybrala v pondelok k známemu, čo opravuje notebooky. Samozrejme nemal veľa času, tak som tam notebook musela nechať. A tu je práve tá krutá vec – proste nikdy inokedy sa mi to nestalo, že by sa mi pokazil, ale práve teraz, keď som ho úplne najviac potrebovala. Nabíjačka sa mi tam na skúške nedala nikde napichnúť, takže som si musela požičať iný notebook a ten dokonca nemal ani excel, takže celé zle…
Neviem, čo viac by som dodala k tejto pretechnizovanej dobe. Asi len toľko, že by sme mali vyhľadávať skôr netechnické veci a tým sa nám zjednoduší život. O dosť.