Tuzla, Kragujevac, Budva, Smederevo, Osijek, Vukovar… Hovorí Vám to niečo? Sú to mestá bývalej Juhoslávie, vynímajúc Slovinsko, ktoré síce bolo súčasťou Juhoslávie, no kultúrne i jazykovo už na Balkán jednoducho nepatrí. V tejto oblasti, na juhoslovanskom Balkáne, zažijete veci ako nikde inde. Hory sú tu takmer nedotknuté, a takmer všade. Dá sa povedať, že ak ste na západnej časti Balkánu, a myslíte si, že ste na nížine, ste iba na jednej z plošín Rodop, položených omnoho vyššie ako nížiny v pravom slova zmysle. A krásu juhoslovanských hôr dotvára stále živý vidiek. Ľudia v ľudových krojoch na vozoch plných sena ťahaných koňmi či volmi.
Srbi, Goranci, Macedónci, Chorváti, Bosniaci, Slováci, Maďari, Čiernohorci, Albánci, Bulhari, Arumuni, Cigáni… To je paleta národností, s ktorými je možné sa stretnúť v spomenutej oblasti. I keď to môže vyzerať hrozivo, byť pripravený sa dohovoriť s každým z nich, nevešajte cestovnú tašku na klinec! Na celom západnom Balkáne Vám úplne postačí srbčina. Jazyk to nie je veľmi vzdialený slovenčine, a i naučiť sa základné frázy nie je ťažké, ba naopak, rýchlo sa Vám zapáčia zvučné srbské slová, plné juhoslovanského, balkánskeho temperamentu, sily a vášne. Nie je dôvod odkladať cestu do nepoznaného miesta, na Balkán.
Ďalej pár zaujímavostí. Ak si budete chcieť dať do nosa, a nebudete chcieť riskovať infekciu z neumytej pípy, nebudete skúšať pivo. Ale borovičku tu asi nenájdete. Vodku iba v drahších hoteloch. Čo si teda pýtať? Obmenou ruskej vodky a slovenskej borovičky je juhoslovanská rakija, a tiež travarica. Travarica je o niečo málo drahšia, keďže ide o rakiju, v ktorej sa lúhovali liečivé či aromatické rastliny.
Pár drobností zo slovnej zásoby. Ak Vám miestny opačného pohlavia povie,,volim te“, neznamená to, že by Vás ochotne volil do zákonodarného zhromaždenia, ale že vás miluje. A ak sa vás v lete v bufete spýtajú,,da li hoćete hladnu piću?“, nebojte sa, iba sa Vás pýtajú, či nechcete chladený nápoj ;).